Rozdelenie materialu

Moj prvy blog zacnem uuuuplne od zaciatku, 

cize na zaciatok si rozdelime material,  ktory potrebujete na svoju tvorbu - ci uz na strikovanie (pletenie) alebo hackovanie. 

Zakladne skupiny materialu su: -rastlinne vlakna, zivocisne vlakna a umele vlakna.

Rastlinné vlákna

-bavlna – (cotton)  je najdôležitejšia zo všetkých plodín pestovaných na výrobu textilného vlákna. Vlákna sa získavajú z plodov kríka bavlníka. Je najrozšírenejšia plodina používaná na výrobu odevných priadzí. Pri výrobe priadzí sa používa najmä na tenké priadze letného typu, nakoľko nehreje, často v zmesi s ľanom, viskózou ale aj vlnou. Je priedušná, relatívne pevná a je schopná absorbovať pomerne veľa tekutiny.
Ako u všetkých prírodných vlákien, za najkvalitnejšie sú považované dlhovláknové druhy bavlny bežne označované ako “egyptská“ bavlna. Sú náročnejšie na pestovateľské podmienky a sú preto drahšie.
Mercerizovaná bavlna je druh upravenej bavlnenej priadze, ktorá je pevnejšia, odolnejšia a najmä tvarovo oveľa stálejšia ako bežné bavlnené priadze. Mercerizovaná bavlna má hodvábny lesk. Vyrába sa tak, že sa bavlnená priadza naťahuje v roztoku hydroxidu sodného. Tento postup si dal v roku 1851 patentovať britský chemik John Mercer, podľa ktorého sa táto úprava nazýva.


-ľan - patrí medzi najstaršie textilné plodiny. Vďaka svojim vlastnostiam bol na výrobu látok využívaný už v starom Egypte. Ľanové vlákna sa získavajú zo stoniek rastlín a sú pevnejšie, dlhšie ale menej pružné a tvrdšie ako bavlnené. Sú prirodzene hladké a rovné. Ľan je za mokra až o 30% pevnejší ako za sucha. Ľanové priadze sú zvyčajne nerovnomernej hrúbky a pomerne tvrdé. Ich vynikajúce vlastnosti, najmä priedušnosť, nasiakavosť a chladivosť ich predurčujú na letné úplety. Za najväčšie negatívum ľanových vlákien sa považuje ich veľká krčivosť. Spracovanie ľanu je náročnejšie ako spracovanie bavlny a preto sú ľanové priadze drahšie ako bavlnené.

-bambus - bambusové priadze si pre svoje výborné vlastnosti v posledných rokoch získali značnú obľubu. Sú veľmi savé a podobne chladivé ako ľan. Vlákno je pevné a prirodzene antibakteriálne. Bambusové vlákna možno získať dvoma spôsobmi. Tradičným odlúčením prírodných vlákien z rastliny, ale aj moderným postupom, pri ktorom sa vlákno vyrobí „umelo“. Toto je najčastejší prípad bambusových priadzí, ktoré sú vyrobené z bambusovej viskózy. Sú vhodné aj pre novorodeniatka a ich velkým plusom je, že v lete nehrejú, naopak, príjemne chladia.

-viskóza (rayon, umelý hodváb, viscose) – vyrába sa z celulózy, čo je organická zlúčenina, ktorá je obsiahnutá v bunkových stenách rastlín. Z celulózy sa vlákna viskózy získavajú regeneráciou, tj chemickým a mechanickým spracovaním.  Obyčajné viskózové vlákno je menej pevné ako bavlna, a to obzvlášť v mokrom stave, ale modifikované druhy sú oproti bavlne dvojnásobne pevnejšie. Vlákna sa vyrábajú lesklé rôzne jemné. Ľahko sa bielia aj farbia. Výrobky z viskózy sú príjemné na dotyk, majú dobrú savosť a nemačkavosť, pri vyšších teplotách sa však ľahko zrážajú.
Viskóza sa používa všade tam, kde sú žiadané vlastnosti prírodného hodvábu, ale výrobky nemajú byť príliš drahé. Ľahko sa mieša s vlnou, bavlnou a syntetickými vláknami.

Živočíšne vlákna

-vlna    – (wool)  ovčia vlna -

Z jednej ovce sa priemerne získa okolo 3 kg vlny ročne, ale niektoré druhy oviec vyprodukujú až 18 kg vlny za rok. Rúno, čiže celá ovčia srsť po ostrihaní, sa následne rozdelí do rôznych kvalitatívnych tried. Zvláštna štruktúra reťazcovej molekuly dáva vláknu vlny hrejivosť a priedušnosť a vynikajúcu pružnosť a ohybnosť. Vlna je preto takmer nekrčivá. Farbenie vlny je ťažšie - dosiahnuť úplne identického farebného odtieňa je takmer nemožné. Len z menšej časti svetovo vyprodukovanej vlny sa vyrába čisto vlnená priadza. Väčšina priadzí sa v súčasnosti mieša s umelými vláknami, menšia časť sa srsťou iných zvierat (kašmírskej alebo angorskej kozy alebo so srsťou ťavy) a výnimočne sa mieša aj s bavlnou. Produkcia vlny je šetrná k životnému prostrediu a je založená na princípe obnoviteľných zdrojov.

- merino vlna - Táto vlna pochádza zo špeciálne vyšľachtených oviec žijúcich v chladnejších a vlhších oblastiach, najmä na Novom Zélande a v Austrálii. Je oveľa jemnejšia ako iné druhy vĺn. Vďaka kombinácii kučeravosti, jemnosti a špeciálnej štruktúre vlákien je merino vlna priedušná a zároveň má vysokú schopnosť izolácie. Preto aj tenká vrstva vlny dokáže zahriať. Pre svoje vynikajúce vlastnosti je merino vlna celosvetovo obľúbená a v súčasnosti zaujíma na svetovom trhu vlny dominantné postavenie.  Ovčia vlna MERINO je jemnučká a neškriabe. Je určená na priamy styk s kožou aj pre najmenšie deťúrence.
Vlnené vlákno má samočistiacu schopnosť, pri dlhšom nosení stačí jemne preprať.
Merino vlna má termoizolačné schopnosti, čiže v zime hreje a v teplom počasí chladí ☺
Je antialergénna, eliminuje mikroorganizmy, baktérie, roztoče.... Obsahuje lanolín, ktorý ju chráni pred nečistotami. Okrem spomínaných výhod vlny je tu ešte jeden bonus. Vlna výborne chráni pred UV žiarením.
Merino je veľmi jemná vlna, meria sa v mikrometroch (14-25 mikrometrov je určených na priamy styk s pokožkou). Čím je hodnota nižšia, tým je vlákno jemnejšie.

-mohér – je vlna z kozy, žijúcej v Himalájach - angorská koza  patrí medzi najchúlostivejšie domáce zvieratá. Veľmi zle znáša vlhko a chlad a jej reprodukčné schopnosti sú obmedzené. V súčasnosti je najväčším producentom mohéru Južná Afrika. Srsť angorskej kozy s rastúcim vekom hrubne a preto sa najjemnejšie vlákna získavajú z prvých dvoch strihaní kozliat, tj. do 1 roka veku. Získa sa tým mohér najvyšej kvality tzv. kid mohér. Hoci má mohérové vlákno priemernú hrúbku 25-50 mikrónov, väčšina ľudí má pocit, že „neškriabe“. Je to spôsobené tým, že mohérové vlákno je oveľa hladšie ako vlnené, pretože šupinky na jeho povrchu sú veľmi tenké a jemné. Preto tiež mohér vôbec neplstnatie. Mohérové vlákno má charakteristický lesk, je mimoriadne odolné proti opotrebeniu a je veľmi pružné. Uvedené skutočnosti radia mohér medzi prírodné vlákna s vynikajúcimi špecifickými vlastnosťami a veľmi dobrým komfortom údržby.

-alpaka – vlna z lamy alpaka
Vlna alpaky má najviac prírodných farebných odtieňov - až 22 farieb v 60 odtieňoch. Hrúbka vlákna alpaky sa pohybuje od 14 do 40 mikrónov.
Hrúbka vlákna je pri posudzovaní alpakovej priadze najvýznamnejším ukazovateľom. Na pletacie priadze sa najčastejšie používa alpaka s označením baby alpaka (20-23 mikrónov) a alpaka extrafein (23-26 mikrónov). Obe tieto akostné kategórie sú mäkké a na pokožke príjemné. Ostatné treba vyskúšať, aby ste sa nedočkali nepríjemného prekvapenia. Existujú ľudia, ktorých alpaka aj v najjemnejšom prevedení „škriabe“.
- sa svojimi vlastnosťami radí medzi najvyhľadávanejšie prírodné textilné vlákna. Alpaka je nenáročné zviera a možno ju ľahko chovať vo veľmi rozdielnych klimatických podmienkach. Vlákna alpaky sú priedušné, majú lepšie izolačné vlastnosti a sú pevnejšie a odolnejšie ako ovčia vlna.

-angora - pochádza zo srsti angorského králika.  Existuje mnoho plemien angorských králikov, ale pre všetky platí, že starostlivosť o ne je veľmi náročná. Ich srsť sa môže zauzľovať, plstnatieť a vypadávať. Preto treba králiky aspoň raz za týždeň upravovať a čistiť, najmä v spodnej časti tela. Angorská vlna sa získava buď strihaním alebo vyčesávaním. Pri vyčesávaní sa získa kvalitnejší materiál, pretože srsť sa nepoškodí a je dlhšia ako pri strihaní. Vyčesávanie je však oveľa drahšie ako strihanie. Pretože cyklus prirodzenej obnovy srsti trvá asi 3-4 mesiace, je možné získať vyčesávaním angorskú vlnu 3x ročne. Prvotriedna angorská vlna na pletenie sa získava len z chrbta zvierat a tvorí asi tretinu srsti, ktorá králikovi rastie. S hrúbkou 12-16 mikrónov patrí angora medzi najjemnejšie prírodné vlákna. Vlákno je duté a preto je oveľa ľahšie a hrejivejšie ako ovčia vlna. Bohužiaľ, je len málo odolné a nedostatočne pružné. Preto sa prevažne používa v zmesi s vlnou alebo inými materiálmi, ktoré okrem dodania požadovaných vlastností znižujú aj veľmi vysokú cenu výslednej priadze. Angorské vlákna vytvárajú v priadzi nenapodobiteľný, charakteristický efekt, pri ktorom jemné vlákienka angory mäkko „plávajú“ nad úpletom.

-hodváb – (silk) pojmom hodváb sa označuje predovšetkým prírodný hodváb, avšak v súčasnosti sa tiež zo synteticky vyrobených textilných vlákien vyrábajú tkaniny vo forme hodvábu umelého. Prírodný hodváb sa získava rozvinutím kukly motýľa priadky morušovej. Priemerná dĺžka takto získaného vlákna dosahuje 3 až 4 km. Hodváb je asi najdrahšie a najkvalitnejšie vlákno, aké ľudstvo na svoje odevy používa. Oblečenie z hodvábu je mimoriadne jemné a hladké, dokáže sa akoby prispôsobiť teplote. V chlade zahreje, v teple odsáva pot a rýchlo schne

-kašmír - (cashmere) patrí k najjemnejším textilným vláknam. Získava sa z jemnej a hrejivej podsady – vnútornej časti srsti kašmírskych kôz žijúcich najmä v Himalájach vo výškach od 3000 do 4500 metrov nad morom. Na svetový trh sa dostávajú rôzne kvality kašmíru, líšiace sa hrúbkou vlákien. Posudzovanie kvality je navyše sťažené tým, že ovčia vlna a kašmír sa dajú od seba rozoznať len pod mikroskopom. Kašmír je cenený pre svoju ľahkosť, jemnosť, lesk a hrejivosť. Cena kašmíru mnohonásobne prevyšuje cenu ovčej vlny a ročne sa jej vyprodukuje len zlomok produkcie ovčej vlny. Na jedno zviera totiž pripadá ročný výnos len okolo 90 gramov. Kašmír sa často spracováva v zmesi s vlnou oviec alebo s hodvábom. Pretože sa jedná o vzácny a drahý materiál, navyše ťažko rozoznateľný od jemnej podsadovej jahňacej vlny, často je táto jahňacia vlna za kašmír vydávaná.

Umelé vlákna

-polyamid - (polyamide)  ( tiež nazývaný nylon alebo silon ) je ľahké a odolné umelé vlákno s veľkou oderuvzdornosťou. Väčšina jeho spracovaní nie je na dotyk taká príjemná ako polyester. Na druhej strane vlákna skupiny tzv. aromatických polyamidov sú jedny z najpevnejších, aké ľudstvo dosiaľ dokázalo vyrobiť (známe ako kevlar). Nylon je umelé vlákno, ktorého  vlastnosti sú podobné, a často ešte lepšie, ako vlákna prírodné.

-akryl- (acryl) umelé vlákno, textúrou ako vlna, s ktorou sa často miešajú. Používa sa ako náhrada vlnených výrobkov. Akryl je pružný a mäkký, s nižším sklonom k žmolkovaniu. Pevnosť má síce nižšie ako iné syntetické vlákna, zato výborne odoláva vplyvom svetla, poveternosti a organizmov. Výrobky z neho sú pevné, nezrážajú sa a ľahko sa perú.

-polyester - (PES) patrí do kategórie polymérov a zahŕňa ako syntetické, tak aj prírodne sa vyskytujúce chemické zlúčeniny. Tkaniny tkané alebo pletené z polyesterových nití alebo priadzí sú rozsiahlo používané na výrobu odevov a domáceho zariadenia, od tričiek, nohavíc, búnd a čiapok až po lôžkoviny - deky a vankúše, alebo napr. aj bezpečnostné pásy. Hoci sú syntetické vlákna mnohokrát považované za neporovnateľné s prírodnými vláknami ako je vlna a bavlna, tkaniny z polyesteru môžu poskytnúť oproti prírodným vláknam isté výhody, ako je nemačkavosť a dlhodobé zachovanie farby. Syntetické polyesterové vlákna môžu byť tiež použité pre výrobu materiálov, ktoré sú v porovnaní s prírodnými materiálmi odolnejšie k vonkajším podmienkam, najmä vode a vetru.

www.galanteriakatka.sk

-zdroj:

www.pranita.sk

www.wikipedia.org 

-fotky:

www.pixabay.com